reklama

Ako som sa rezňom stala

Ževraj sa často v spánku smejem. Viem to. Kto by sa ale nesmial ... na čo všetko si ja spomeniem.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu

To som v sne už v Tescu stála. „Šóra“ až k pečivu a predo mnou mladý pár. Vykladali si sladko z košíka, hihúňali sa, pritom sa stále držali za ruky, pusinkovali. Toľko veci stíhali ... . Všeobecne si myslím, že obchody vyvolávajú negatívne stavy. Už len čakám, kedy si začnem i ja trhať vlasy, ak sa aspoň o kúsok nepohnem. Nepohla som sa. Niežeby som nemohla ... . „Cukríček, podaj mi ešte žuvačky,“ obrátila sa s prosbou na mladíka fešanda. „Pre teba všetučko, buchtička,“ ako mladík vyslovil jemu osudové slová, neušla mi reakcia „nežnej polovičky.“Usmiala sa spôsobom Miss „Ja som to vyhrať nechcela““. Odstúpila a žuvačky „šmarila“ do košíka. „Čo je, buchtička?“ ťapol ju hrdo po zadku. „Si myslíš, že som tučná? Vieš, že neznášam buchty,“ osočila sa na frajera a so zadržaným dychom čakala na odpoveď. Mlčal. Veď čo mal, chudák robiť. Ženy majú zvláštnu schopnosť si na nezodpovedané otázky odpovedať samy. Po svojom. A potom stáli len mlčky. Žena zjavne urazená, muž zjavne znechutený buchtami. Raz si sa ma opýtal ako ma máš volať. Volaj ma tak, čo máš najradšej, povedala som vtedy. A tak som rezeň. A viete čo? Vôbec mi to nevadí, veď čo môže byť krajšie ako počuť v telefóne: „Čau rezník ... .“

Monika Ullmannova

Monika Ullmannova

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pomaly sa stávam veľkou dámou Zoznam autorových rubrík:  škola aneb vedle tebe sedí umeO mne ...O živote ....Nezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu