Bolo toho mnoho, čo chcela som ti povedať, ale v tejto chvíli, stal sa zo mňa ... jednoducho srab. Niežeby som rozmýšľala ako dostanem sa na mne známu trasu, lenže pred očami som mala stále tvoju tvár.Tie známe gestá. Aj keď zabudla som tie „dokonalé“ vety, zostalo tam predsa niečo.Už nie v hlave, ale v srdci. To, že vo mne zostalo len TICHO. Vidím ťa ako tam stojíš, ruky máš napnuté v bok a pýtaš sa:„Čo je to tvoje ticho?“„Vieš čo?“„Neviem.“„Ani ja.“A tým to končí. Končí „dokonalá“ súhra viet. Nič sa nezmení. Pretože ja nedokážem definovať ticho a ty nevieš pochopiť, že to nedokážem. Trápne priznávam, že iba „vŕtam“. Čakám, čo sa bude diať. Striehnem ako „nenažraná“ líška, či dokáže sa zmeniť chlap?!To ticho, čo výčítala som ti, len tak z dňa na deň zmenil sa pocit v duši ... Tak čo, povedz ako mi to sluší? „Si krásna ... .“ .... ach vy muži.
26. aug 2007 o 12:34
Páči sa: 0x
Prečítané: 857x
TICHO
Mala som toľko viet ... ani málo, ani veľa, presne toľko.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)